Tí, čo ma poznajú, vedia, že vo výtvarnom umení sa mi páčia predovšetkým tri veci. Čiernobiela fotografia, akt a surealizmus. Preto asi nikoho neprekvapí, že som sa cca. v roku 2016 rozhodol nafotiť repliku jedného z najznámejších diel, ktoré v sebe všetky tieto tri aspekty zahŕňa a ktoré vytvorili mnou dávno sledovaní a obdivovaní umelci, páni Salvador Dalí a Philippe Halsman. Jedná sa o dielo VOLUPTAS MORS. Bolo zreplikované už niekoľkokrát rôznymi spôsobmi, samotný motív sa objavil v rôznych grafikách. Možno ako zaujímavosť je dobré pozrieť si obal filmu Mlčanie jahniat, kde na tele nočnej mory ho tiež nájdete.

Ale vráťme sa k spomenutým dvom pánom. Vytvorili spolu, či zvlášť  množstvo úžasných diel a vždy ma budú inšpirovať. Samotné Voluptas Mors fotili pomocou konštrukcie, na rozdiel od väčšiny tých, ktorí dielo zreplikovali a fotili ho s modelkami ležiacimi na zemi. Nechcel som spraviť presnú kópiu ich diela, aby v ňom bolo niečo aj moje, ale keď niečo replikujete, musí sa to podobať predlohe. Rozhodne som ale chcel dodržať ich postup a fotiť modelky postavené, zavesené, na konštrukcii. A to sa nám podarilo.

Ako som už spomínal, myšlienka vznikla pred 2, možno 3 rokmi. Dievčatá sme dali dokopy za 2 dni, ale dostať ich na jedno miesto v rovnakom čase sa ukázal ako najväčší problém, takže projekt sa postupne zastavil. Začiatkom roka 2018 som už ale chcel vec dotiahnuť a začali sme znova hľadať modelky. Šlo to rovnako, prvá sedmička bola prihlásená za pár dní a to sme ešte obmedzovali ich výšku a vyberali si, aby nám sadla kompozícia. Po vypísaní termínu fotenia to ale začalo. Zas nebolo možné nájsť termín. Takže sme to tentokrát otočili. Termín bol fixný a modelky sa menili. Bolo to celkom o nervy, kým sa priblížil deň fotenia, sme vymenili asi 4 „sady“ modeliek. Aj keď si Janka viedla prehľad, kto odriekol a kto ostal a na posledný deň to vyzeralo, že máme stále všetky plus jednu náhradníčku, ráno v deň fotenia sme zistili, že jedna modelka chýba a náhradníčka vypadla tiež.

Takže iné nám neostalo, musela nastúpiť aj Janka, čo nám mierne skomplikovalo prácu, lebo zrazu chýbal ten, kto by vo finále ešte napravoval dievčatá, alebo cvakol záber, ostalo to už len na mňa. Ale asi to tak malo byť, pretože v prvej zostave pred rokmi som chcel, aby bola súčasťou tohto diela.

Teraz som rád, že sme ho dokončili a že som si mohol aj týmto spôsobom uctiť umelcov, ktorí ma celý život inšpirujú.